|
 Tým, že dávame deťom priestor na ich názor a riešenie vo veciach, ktoré sa ich týkajú, nechávame im výber a nesúdime ich, tým im postupne odovzdávame zodpovednosť za to, pre čo sa rozhodli. A to je ohromná úľava; Významne ubudlo konfliktov. Zrazu je tu energia a chuť pripravovať druhým aj sebe pozitívne zážitky - ocenenie toho, čo sa darí, pochopenie, keď sa nedarí., povzbudenie, keď je toho na niekoho veľa, i ospravedlnenie, keď sa niekedy „sekneme". To všetko je veľmi neľahké, ba nemožné, keď je človek plný negatívnych emócií.
Dnes, aj keď ešte zďaleka všetko nejde úplne hladko, som - čo sa týka budúcnosti našich piatich detí - optimistická. Nech už si zvolia akúkoľvek životnú dráhu, aj keď im život postaví do cesty rôzne prekážky, môžu sa oprieť o svoju vlastnú sebaúctu. Dokážu dodržiavať dohody, samostatne si hľadať informácie a podľa nich sa rozhodovať, spolupracovať s ostatnými, vcítiť sa do druhého, pomôcť, keď je potrebné, ale aj vyjadriť vlastný názor, hoci aj nesúhlasný, dokonca sa zastať druhého aj voči dospelému. Zdvorilo, ale jasne. Pritom sú tvorivé a dokážu baviť seba aj ostatných. Majú dobré postavenie medzi vrstovníkmi a vychádzajú dobre i s učiteľmi. A tak napriek tomu, že sme pracovne veľmi vyťažení rodičia, zažívame pri spoločných stretnutiach doma príjemné chvíle.
 Čakať, kým nás začnú rešpektovať druhí, zvlášť keď my sami im veľa rešpektu neponúkame, môže trvať dlho. Naopak, ak sa budeme správať, k druhým s rešpektom a od nich rešpekt očakávať, to znamená šetriť ich aj svoju dôstojnosť, budeme si viac vážiť seba samých a nebudeme takí závislí na mienke druhých.
Z knihy "Rešpektovať a byť rešpektovaný"
|
